Ako sa tlačia poštové známky?

26. 4. 2021

Väčšinou ich používame, keď posielame vianočné či veľkonočné pohľady rodine a známym. Niektorí z nás ich dokonca zbierajú. Premýšľali ste niekedy nad tým, ako sa poštové známky vlastne tlačia?

Obsah:

  • Stručná história poštových známok
  • Od návrhu k tlači - ako známka vzniká?
  • Ako sa známky chránia proti falšovaniu?
  • Možno vás prekvapí, že vytlačiť známky na domácej tlačiarni je asi podobne "jednoduché", ako domáca tlač bankoviek. Zo zákonného pohľadu sa totiž známky radia medzi ceniny, majú preto rad ochranných prvkov, ktoré sťažujú ich falšovanie.

    Najprv sa ale pozrime, ako poštové známky vôbec vznikli.

    Stručná história poštových známok

    Predchodcom známok boli atramentové pečiatky, ktorých odtlačkom dávali poštoví úradníci na vedomie, že za prepravu zásielky dostali zaplatené. Tento systém však nebol príliš praktický; bol náchylný ku korupcii, odosielateľ sa musel osobne dostaviť na poštu a adresáti obálku často odmietali prevziať (predovšetkým preto, že odosielateľ nie vždy prepravu uhradil a táto povinnosť tak prechádzala na ne).

    S prvými návrhmi na poštové známky prišli, nezávisle na seba, Lovrenc Košíře z vtedajšieho Rakúska-Uhorska (1835) a anglický poslanec Rowland Hill (1837). Ani jeden z nich pri úradoch s návrhom neuspel. Do tretice sa však zadarilo inému Angličanovi, Jamesovi Chalmers.

    Prvá známka - označovaná podľa čiernej farby Penny Black - uzrela svetlo sveta 1. mája 1840 a vyobrazovali britskú kráľovnú Viktóriu. Počas troch rokov začali s vydávaním známok aj poštové úrady vo Švajčiarsku a Brazílii, a už v roku 1860 bolo zasielanie oznámkovaných listov bežnou praxou vo viac ako 60 krajinách sveta.

    penny_black.jpg

    Podobne ako bankovky, aj známky zobrazovali významné historické a súdobé osobnosti, ale aj významné udalosti, faunu a flóru alebo umenia. Ich dizajnu venovali poštové úrady mimoriadnu starostlivosť, a preto sa k známkam čoskoro upol aj zrak zberateľov.

    Filatelia generovala jeden čas poštám obrovské príjmy, čo viedlo k vydávaniu ďalších a ďalších sérií známok. S nástupom elektronickej komunikácie význam týchto malých umeleckých diel začal upadať, napriek tomu sa aj dnes hojne využívajú.

    Od návrhu k tlači - ako známka vzniká?

    Na začiatku každej poštovej známky stojí grafický návrh. V minulosti podobu známok navrhovali významní umelci, v Československu napr. secesný maliar a grafik Alfonse Mucha.

    ceskoslovensko1919hradcany1h-typec.jpg

    Prvé známky novovzniknutej Československej republiky vytvoril v roku 1918 Alfonse Mucha. Zobrazujú panorámu Hradčan v Prahe za východu slnka.

    Tradične sa známky produkovali technikou rotačnej oceľotlači. Tento spôsob výroby je však mimoriadne náročný - žiada si totiž, aby sa grafický návrh známky preniesol ručným rytím do oceľového bločku. Výsledná rytina slúži ako matrica (predloha), podľa ktorej sa odlievajú tlačovej formy.

    Dvojica takýchto foriem sa potom ohne do polkruhu, čím sa vytvorí tlačový oceľový valec. Na ten sa potom zhora nanáša hlavná farba, zatiaľ čo dole sa prenáša na špeciálny známkový papier. Zvyšné farby sa do tlačového hárku dopĺňajú hĺbkovou tlačou využívajúcej predlohy zhotovené leptaním.

    Technika kníhtlače, ktorá sa pri výrobe známok používala predovšetkým v minulosti, stavia na podobnom princípe ako oceľotlač. Hlavný rozdiel je v tom, že rytec vytvára "negatívny" (zrkadlovo obrátený) obraz predlohy. Kníhtlač bola využitá napr. pri vôbec prvej sérii československých známok.

    Nevýhodou kníhtlače je malé rozlíšenie výsledného obrazu . Oceľ k hárku papiera totiž nikdy nepriľne perfektne, takže sa neoplatí vytvárať na predlohe detaily.

    istock-497832322.jpg

    Kníhtlač sa popri tlači známok používa aj - ako napovedá jeho názov - pre tlač literárnych diel.

    Špecialitou je potom ofsetová tlač. Tá sa v modernej tlači známok používa najčastejšie a v mnohom sa podobá oceľotlači. Predloha sa najprv vyryje do oceľovej dosky; rytina sa následne pretlačí na gumu. Až z tej sa tlačí na známkový papier. Jednotlivé farby sa nanáša postupne, využíva sa teda niekoľko tlačových predlôh.

    Ako sa známky chránia proti falšovaniu?

    Súčasťou tlače známok je integrácia ochranných prvkov. Využíva sa:

    • špeciálny papier (rebrovaný, popr. tkaný),
    • luminiscenčná farba, ktorú je možné rozoznať len pod ultrafialovým svetlom (voľba vzorcov je pritom taká, aby boli čo najťažšie napodobitelné),
    • vodotlač (tvorba vodoznakov).

    Podobné články

    4 minúty čítania

    Ako sa tlačia peniaze a prečo je tak ťažké ich sfalšovať?

    Hovorí sa, že peňazí nie je nikdy dosť. Zarobiť ich však dá zabrať a preto by bolo krásne, keby sa dali napríklad tlačiť na domácich či kancelárskych tlačiarňach. Predsa len, za posledné roky prešli tieto produkty dlhú cestu vedúcu k ich skvalitneniu. Dovoľte nám však vyviesť vás z omylu. Tlač bankoviek je totiž veľká veda a vďaka stále sofistikovanejším ochranným prvkom je skôr alebo neskôr každý falzifikát odhalený, takže je ich domáca tlač úplne nemysliteľná. Aj napriek tomu sa s nami v nasledujúcom článku vydajte na exkurziu do sveta tlače bankoviek, pretože je úplne fascinujúce a to dokonca tak veľmi, že nám po dočítaní nasledujúcich riadkov snáď odpustíte absenciu návodu na tlač domácich peňazí. Dokonalý, absolútne nerozoznateľný falzifikát sa totiž údajne ešte nikdy nikomu vyrobiť nepodarilo.

    Celý článok »